Vážení spoluobčania.
Viete si predstaviť, že by poľnohospodári na Slovensku, alebo tu v našom okolí povedali a tiež aj vykonali to, že nebudú polia ďalej obhospodarovať, nechajú ich na samovývoj a bez zásahu?
No, asi nepredstaviteľné. Veď všetci predsa potrebujeme jesť. A ako by tá krajina o pár rokov vyzerala.
Je to fakt pravda a nikto o tom nebude polemizovať, špekulovať trieštiť a traumatizovať spoločnosť, nebodaj vytĺkať politický kapitál do predvolebného boja.
A teraz si predstavte, že na Slovensku, vraj pod tlakom verejnej mienky, netreba v lesoch lesnícky hospodáriť, čiže neťažiť drevo, nesadiť stromčeky, nerobiť výchovu mladých lesných porastov, prerezávky a prebierky mladín najmä v štátnych lesoch ale postupne aj v neštátnych lesoch. Treba les nechať na samovývoj, bez zásahu človeka nech máme divočinu pre medveďov, vlkov, hlucháňov. Toto tvrdia tzv. ochranári, enviromentalisti, ekológovia – veď príroda si poradí.
Nechcem vás zaťažovať odbornou lesníckou terminológiou, nebodaj politikou. Nechcem nikoho urážať ani vnášať nevraživosť, pretože jej je nejako čím ďalej viac medzi nami…Ale chcem poukázať na pomaličky sa vytrácajúci fenomén a to je FORTIEĽ, čo možno pre mladších na vysvetlenie znamená, že mám na niečo, čo robím a nesiem za to zodpovednosť príslušné vzdelanie alebo kvalifikáciu, solídne dlhoročné vedecké a výskumné zázemie, skutočne to vykonávam ako prácu a mám v tom bohaté vedomosti a skúsenosti, alebo ak chcete, tak „šuster drž sa svojho kopyta“.
Naša krajina je vidiecka prenádherná krajina popretkávaná poliami, lesmi s divou zverou, potokmi a riekami aj napriek tomu, že je na ňu veľký tlak spôsobený antropogénnou / ľudskou / činnosťou, čím ďalej viac abiotickými činiteľmi / zmena klímy -vietor, sucho, povodne / a následne biotickými činiteľmi / podkôrny hmyz, húsenice a pod./. Napriek tomuto všetkému má 41 % lesnatosť, čo nám závidí väčšina európskych, ale čím ďalej viac bohatých ázijských alebo chudobných afrických krajín. A viete prečo ? Pretože máme VODU. A kde je a bude voda? Predsa tam, kde sú a budú zdravé lesy. A kde sú a budú zdravé lesy? No predsa tam, kde budú vzdelaní, kvalifikovaní zodpovední a čestní lesníci. Nenápadní uniformovaní zelení chlapi, ktorí boli prví ochranári a už niekoľko generácií po sebe dokázali udržať lesy a lesnatosť, ktorú nám svet závidí.
Keď sa človek narodí, rastie, dospieva, starne a zomiera. Keď je zodpovedný, vzdelaný, poctivý, čestný, zanechá za sebou stopu vo svojom odbore v ktorom pracoval, v rodine, potomkoch a pod. Pokiaľ bude nezodpovedný voči sebe, svojej práci, kolegom, susedom, rodine tak zdivie, nezanechá po sebe nič.
Malý stromček, ktorý vzíde zo semena prirodzenou obnovou v lesných porastoch alebo umelým zalesnením človekom, kde sa nedostaví prirodzená obnova, treba ochraňovať proti burine, proti premnoženej zveri, treba ho vychovávať pestovnými zásahmi v každom jeho vývojovom štádiu rastu, aby mal výškový, hrúbkový prírastok, aby bol zdravý a produkoval nám kyslík, plnil okrem produkčnej funkcie / drevo / aj všetky ostatné mimoprodukčné, tzv. celospoločenské funkcie / pôdoochranné, vodoochranné, rekreačné, kúpeľné, športové, hubárske, poľovnícke, turistické a pod./ pre nás všetkých občanov. Tieto produkčné a mimoprodukčné funkcie lesa sú vlastne plody zdravého lesa na výmere cez 41 % nášho územia pre nás všetkých, ako pšenica alebo zelenina z poľa. A keď dospeje do rubnej zrelosti, čo je okolo 100 rokov v našich podmienkach, tak sa musí obnoviť, aby jeho potomkovia prebrali štafetu po materských stromoch a znovu od mladých lesných porastov udržali tento kolobeh v prírode. Samozrejme máme na Slovensku lokality, ktoré sú ťažko prístupné, skalnaté, horná hranica lesa, močiarne, alebo extrémne suché, ktoré sú chránené najvyšším stupňom ochrany a nechávajú sa na samovývoj bez zásahu človeka – prírodné rezervácie, chránené územia pod. Ale sme taká bohatá krajina, aby sme čím ďalej viac lesného územia nechávali na samovývoj – nič nerobenie bez zásahu človeka?
Zoberte si plasty. Sme nimi doslova zaplavení všade ( verejné priestranstvá, odpočívadlá vedľa ciest, potoky, rieky, moria, lesy a pod.). Ťažko sa rozkladajú v prírode, obsahujú rôzne chémie. Jednoducho sme prišli na to, že je už neúnosné pre prírodu ich ďalej produkovať. Treba ich nahrádzať. A čím ? No boli by sme zlí hospodári, keby sme na to nevyužili domáce zdroje, ešte k tomu obnoviteľné – cieľavedomým, odborným, vedou a výskumom podloženým lesníckym obhospodarovaním, čiže drevom a výrobkami z dreva. Chcem podotknúť, prírode blízkym a trvalo-udržateľným hospodárením v lesoch. Nie nadarmo sa hovorí, že človek sa narodí v kolíske a zomrie v rakve – z dreva. Chceme sa vracať k prírode, bio a pod. Čo to znamená? Papier na dennodenné použitie, no predsa z dreva. Stôl, stoličky, posteľ, záhradný nábytok, obklady stien, stropov, okná, dvere, hračky, hudobné nástroje a zamyslite sa čo ešte máme z dreva. A to nehovorím o palubných doskách a dverách luxusných limuzín, umelých vianočných stromčekoch.
Teraz sa nahlas zamyslím. V poľnohospodárstve sme boli voľakedy sebestační. Teraz sa hovorí na 30-50%. Prečo? Bol to nejaký, niekoho cieľ? Je ľahké ísť do Tesca, Liedla, Cauflandu a všetko si nakúpiť…je to pohodlné, komfortné, praktické ……. no najnovšie sa zamýšľame, cítime a berieme to ako krivdu a za akú cenu /kvalita, bio, naše slovenské ???/. Koľko poľnohospodárskej pôdy nám zarastá, neobhospodaruje sa ako voľakedy? Všetky tie priemyselné parky vyrastajú na najúrodnejších pôdach. A teraz tlak na samovývoj – nič nerobenie, divočinu s premoženými veľkými šelmami na čím ďalej vyššej výmere lesov na Slovensku, že sa pomaly bojíme ísť na huby, rekreanti vo Vysokých, Nízkych tatrách fatrách mimo penziónov a liečebných domov? A čo drevo? Že by osud alebo cieľ bol ako u poľnohospodárov, že ho budeme na 70 alebo 50% dovážať. No!? A to už nehovorím, že ako vysoko vidiecka krajina potrebujeme aj palivové drevo na kúrenie v dedinách bez plynu, na stavbu domov, krovov. Či dovezieme za lacné z Číny, Brazílie, kde sa likvidujú pralesy – veď to je ďaleko, nás sa to netýka? A čo taká zmena klímy? Možno sa s tým príroda vysporiada sama / za 200- 400/ rokov.
Myslím si, že všetko treba s mierou a zdravým rozumom. Každý extrém je zlý a ťažko sa napráva. Predsa by malo platiť, šuster drž sa svojho kopyta a zachovaj FORTIEĽ. Predstavte si, že každý kto leží týždeň, mesiac v nemocnici je zrazu lekár môže diagnostikovať a nebodaj aj operovať…… Každý kto sa prejde po lese raz za čas, je zrazu lesník…..
Nechcem strašiť ani panikáriť, ale svet je čím ďalej rýchlejší, uponáhľanejší, nervóznejší a rád by som chcel veriť, že aj múdrejší. Za ropu vojny nebudú. Nahrádza sa postupne alternatívnymi zdrojmi, na ktoré si postupne zvykáme a dovolíme si ich zaplatiť. Bohatí šejkovia z ropy vybudovali luxusné, rozprávkové mestské aglomerácie na piesku, v púšti na kameňoch obklopených vodou, ale akou? Slanou – morskou. Len tak nenápadne, zatiaľ potichu pripomínam, že pitná VODA je život! A kde bude pitná VODA? No predsa tam, kde sú zdravé, prírode blízko obhospodarované, trvalo udržateľné lesy. A teraz ten vytrácajúci sa a zatracovaný FORTIEĽ – také lesy budú tam, kde budú takí lesníci ako som vyššie už písal.
Verím!
Ing. Jozef Spevár st.
Odborný lesný hospodár
Lesy Obce Nitr. Pravno